Horské weby

Pohorie ležiace na severe stredného Slovenska. Hlavný hrebeň tvorí hranicu s Poľskom. Dve tretiny ležia na Slovenskej strane a zvyšok patrí Poľsku.
37 km dlhý hlavný hrebeň vedie približne rovnobežkovým smerom, no najvyšší bod tak isto ako vo Vysokých Tatrách neleží v hlavnom hrebeni. Vystupuje v južnej rázsoche hlavného hrebeňa, vypína sa nad tromi dolinami : Račkova, Bystrá a Kamenistá. Hôľnato - skalnatý vrchol dostal meno Bystrá ( 2 248 m.n.m.)
Najkrajšia a turisticky najviac navštevovaná časť Západných Tatier sú Roháče. Nádhernú Roháčsku dolinu lemuje veniec končiarov - Baníkov, Ostrý Roháč, Volovec. Ostrý Roháč čnie ako strážca nad sústavou Roháčskych plies. Pod plesami sa nachádza najznámejší vodopád Západných Tatier - Roháčsky vodopád. Ľadové doby tu zanechali približne 20 plies, z ktorých najväčšie je Prvé Roháčske pleso - 2,22 ha.
Lesné porasty strieda pásmo kosodreviny a najvyšší vegetačný stupeň patrí alpínskym lúkam, na ktorých nájdeme pestrú flóru. Zo zvieracej ríše tu nájdeme popri jeleňoch, vlkoch, medveďoch, diviakoch, srnčej zveri i kamzíky a svište, ale aj endemický druh mloka karpatského.
Západné Tatry sú súčasťou Tatranského národného parku. Prísnejší režim ochrany sa uplatňuje na 17 maloplošných chránených územiach.
Najvyššie vrchy Západných Tatier
Bystrá
Jakubiná
Baranec
Baníkov
Pachoľa
Hrubá kopa
Blyšť
Tri kopy
Veľká Kamenistá
Kresanica
Plačlivé
Ostrý Roháč
Spálená
Volovec
Kasprov vrch
Poľská Tomanová
Mládky
Brestová
Giewont
Sivý vrch
Holý vrch
Osobitá
2 248 m n.m
2 194 m.n.m.
2 185 m.n.m.
2 178 m.n.m.
2 167 m.n.m.
2 166 m.n.m.
2 155 m.n.m.
2 136 m.n.m.
2 127 m.n.m.
2 125 m.n.m.
2 125 m.n.m.
2 088 m.n.m.
2 083 m.n.m.
2 063 m.n.m.
1 985 m.n.m.
1 977 m.n.m.
1 945 m.n.m.
1 902 m.n.m.
1 895 m.n.m.
1 805 m.n.m.
1 723 m.n.m.
1 687 m.n.m.